Ahojte, volám sa Matej Macho a mám 26 rokov. Žijem v Seredi, kde chodím do komunity Eden už nejaké tri rôčky. Pracujem ako operátor a nastavovač CNC strojov v dedinke menom Šintava. Milujem prírodu, rád pomáham druhým, rád bicyklujem, a tiež som aj členom a animátorom eRka, tu, v malebnom meste Sereď. Mám jedného brata a úžasných rodičov a rodinu (nie že by brat nebol úžasný, on je naj naj brat), ktorá ma viedla tradičným kresťanským životom a veľa mi dala aj dáva do života. Som zasnúbený so skvelou a úžasnou ženou, ktorá má krásne meno s významom víťazstvo, a to meno je Viktória. Vyhral som, musím povedať. Pán sa stará. 🙂

Okrem toho som vyhral:

🙏 Ako som spoznával Boha?

Ako som vyššie spomenul, od malinka som bol vedený k Bohu. Od cca piatich rokov som začal miništrovať, a keď som bol väčší, tak som sa začal viac angažovať v kostole a okolo fary. Pomáhal som pri zastupovaní kostolníčky alebo s opravami a brigádami na fare a v kostole. Neskôr som začal robiť projekciu v kostole spolu s bratom. Pravidelne som sa zúčastňoval na akciách, ktoré organizovala farnosť. Človek by povedal, že ako mi bolo super. Zmena nastala až v deviatom ročníku, keď prišiel do triedy nový žiak z inej základnej školy. Začala sa šikana. Nebola to úplne šikana, ako ju každý pozná, skôr si zo mňa robil srandu, ohováral ma, bral na svoju stranu spolužiakov, a ja som zostal sám. Mal som len učiteľky a pár spolužiakov, na ktorých si dodnes s láskou spomeniem. Následok toho všetkého bolo, že som sa uzavrel. Z extroverta sa stal introvert a dokonalý chameleón. Snažil som sa prispôsobiť okoliu a bol som, a žiaľ aj niekedy stále som, dokonalý v maskách. Často sa stretávam s tým, že mi ľudia hovoria, že do mňa nevidia, nevedia ma čítať a nevedia, čo prežívam. Zatlačil som svoje emócie. Bol som ako skala. Úsmev bolo, aj je moje motto. Mojím útočiskom bola vždy rodina. Aj keď o tom nevedia, tak práve oni a ľudia okolo kostola boli moji priatelia. Začal som meniť pohlaď na veci, na prácu, ktorú som robil. Častokrát som robil veci nie preto, že ma bavia a chcem to robiť, ale preto, aby som sa zapáčil ostatným, aby o mne hovorili len dobre, alebo preto, že musím, lebo sa to patrí. Prestal som sa stretávať s kamarátmi a žil som život iba škola a domov a neskôr práca a domov. Veľa krát som dával na názor druhých. Bolo to vidieť hlavne na tom, keď som dal na názor druhých ohľadom spoločenstva Youth, a potom aj projektu Goel, len aby som zapadol.

Až v roku 2022 v januári sa ma začínal Boh dotýkať a dodnes prechádza moje zranenia a následky a uzdravuje deň čo deň moje pády a zlyhania. V januári si Boh Otec našiel ku mne cestu a prišiel do môjho vnútra. Vtedy som nevedel že je to Boh, lebo sa stala vec, po ktorej som obrazne dostal facku, až som sa prebral. Vypočul som si od kamaráta správu, po ktorej sa mi začal meniť život. Najprv som nemal radosť z tej správy, ale neskôr som bol za ňu rád a teším sa z nej. Začalo sa ozývať niečo v mojom vnútri: ,,Som sám, nemám nikoho, nemôžem takto žiť. Musím niečo robiť. Nemôžem žiť len práca a domov. Radšej choď von a otvor sa.” Prvé čo mi napadlo, boli slová Boh, spoločenstvo. Spojil som sa so sesternicou a prišiel som do spoločenstva Kráľovské mesto v Trnave. Začal som navštevovať trnavské chvály a postupne som sa otváral. Začal som hovoriť o Bohu a o tom, čo hľadám. Začal som hrať chvály. Boh ma viedol, a priviedol ma aj na kurz Filip, kde zavŕšil prvú etapu môjho smerovania k Nemu. Po chválach na kurze som sa s pomocou Ducha Svätého verejne ospravedlnil všetkým, ktorých som ohováral, a hovoril som o nich nepravdu, lebo som to počul od druhých, aby som sa im zapáčil a zapadol.

🏡 Ako som prišiel do komunity?

V tom čase som začal spolupracovať s Komunitou Eden. S Martinom som chystal mládežky, a jedného dňa mi ponúkol možnosť prísť do komunity. Dlhšie som váhal, ale nakoniec som prišiel. Prešlo jedno, dve stretká a začal som robiť projekciu a všetko ostatné, čo bolo potrebné. Neskôr prišla otázka zo strany Martina, nad ktorou som dlho rozmýšľal. Uvedomil som si, že nemôžem byť na dvoch stoličkách, a tak som sa musel rozhodnúť či budem ďalej v spoločenstve v Trnave alebo v Seredi.  Rozhodol som sa pre Sereď. Stal som sa členom komunity a odvtedy spolu ako komunita robíme na Božom diele. Boh ma skrz spoločenstvo a priateľov naďalej uzdravuje, učí ma a posiela ma tam, kam by som nešiel, keby som nepoznal Jeho. Mám na to bezpečné miesto.

💬 Máš nejaké svedectvo na povzbudenie?

Chcel by som vás povzbudiť, a to vo viacerých veciach. Prvou vecou je, že nikdy nie sme sami. Boh je s nami. Ja som si myslel, že som sám, ale nebol som. Až neskôr som zistil, že Boh bol pri mne stále. Aj pri tej správe. Myslel som si, že mi zase robia zle ľudia, ale neskôr mi Boh zjavil obraz, že bol pri mne, aj pri tej správe a spoločne so mnou vykročil vpred, zanechali sme minulosť, a začali sme tvoriť budúcnosť. On tu bol a je stále so mnou. Druhou je tá, že nemusíme byť uzdravení lusknutím prsta. Ja som dôkazom toho, že to tak nie je u každého. Stále sa uzdravujem, niekedy to ide rýchlo, a niekedy človek potrebuje viac času. Padnem a zase vstanem. Rok trvalo, kým sa v mojom živote Boh prejavil na chválach pomocou Ducha Svätého. Buďte v tom pokojní a trpezliví. Boh je majster času. A on presne vie kedy, kde a ako.

Na záver, by som vybral jedno zo svedectiev o uzdravení. V jeden pondelok sa konali chvály v Trnave. Týchto chvál sa zúčastnil jeden muž, ktorý prišiel pred chválami do sakristie. Tam sa ľudia modlili za toho, kto má slovo, za kapelu a modlili sa aj za neho. Keď sme odtiaľ odchádzali, tak ten muž zo srandy povedal: ,,Domov pôjdem bez barlí.” Prešla prvá, druhá pieseň, a potom sa celý kostol modlil za neho. Neskôr sme ho vyzvali, aby prišiel pred oltár, aby sme položili na neho ruky. On vstal a…. on chodil. Prišiel pred oltár bez barlí. A odišiel bez barlí. Amen, Bože!

✍🏻 Spracovala: Miška Kubalová, mkubalova7@gmail.com