Ahojte, volám sa Veronika Vjatráková, mám 25 rokov a bývam vo Vinohradoch nad Váhom. V súčasnosti študujem sociálnu prácu na vysokej škole v Trnave. Vyrástla som vo veľkej rodine, s ktorou rada trávim čas, rovnako aj s mojimi priateľmi. Vo voľných chvíľach čítam, pečiem, počúvam hudbu a milujem prechádzky v prírode, pri ktorých obdivujem úžasnú múdrosť a tvorivosť Boha.

🙏 Ako som spoznávala Boha?

K viere som bola vedená od malička, keďže som z veriacej rodiny. Rodičia ma spolu so súrodencami vždy viedli k živému vzťahu s Bohom. Svoj osobný vzťah s Ním som začala prirodzene prehlbovať tak, ako som rástla.

V puberte som si začala viac uvedomovať, že nie som úplne rovnaká ako ostatní, keďže mám vrodené ochorenie kĺbov, ktoré ovplyvňuje môj každodenný život a niektoré veci mi idú ťažšie. Aj keď to pre mňa nebolo jednoduché, práve v týchto chvíľach som začala viac objavovať Božiu blízkosť a učiť sa, že v tom nie som sama a že sa na Neho môžem spoľahnúť.

Na strednej škole som študovala Obchodnú akadémiu v Bratislave pre študentov so zdravotným znevýhodnením. Byť na novom mieste medzi novými ľuďmi nebolo vždy jednoduché, ale aj tam som mohla stále viac spoznávať, že Boh je so mnou. Postupne sa stal takým mojím každodenným parťákom.

🏡 Ako som prišla k vám?

Počas strednej školy som začala vnímať, že v Seredi existuje projekt Goel a vaše spoločenstvo Youth. Keďže som však bývala na internáte v Bratislave, začala som chodiť do spoločenstva Martindom, kde som mala svoju skupinku a mohla ďalej rásť vo viere. Keď sme sa viacerí zo skupinky neskôr rozpŕchli na vysoké školy, začala som počas štúdia v Trnave hľadať spoločenstvo bližšie k domovu. Vtom čase som spoznala dievčatá zo Šintavy, Mišku Červeňanskú a Moniku Svrbickú, ktoré mi porozprávali viac o Komunite Eden. A tak som sa nakoniec dostala k vám.

💬 Máš nejaké svedectvo na povzbudenie?

Moje svedectvo sa asi najviac dotýka mojich zdravotných obmedzení. Kedysi som sa Boha pýtala, aký to má zmysel v mojom živote. Verila som, že Boh je dobrý, a že nám nechce zle. Nerozumela som však, prečo dopúšťa ťažké a nepríjemné situácie v našich životoch. On mi ale postupne odpovedal, ukazoval a viedol si ma k sebe. Začala som tak objavovať, že práve v týchto veciach sa o mňa veľmi konkrétne stará, či už cez ľudí okolo mňa, malé každodenné zázraky, alebo aj tie väčšie. Napríklad, keď mi Pán pomohol nájsť spôsob ako šoférovať, zvládnuť úspešne autoškolu a dokonca nájsť vhodné auto, ktoré mi veľmi pomáha v každodennom živote. Verím, že Boh možno dopustí aj ťažšie chvíle, ale nikdy nás v nich nenecháva samých. Práve v našej slabosti sa môže naplno prejaviť Jeho sila.

✍🏻 Spracovala: Miška Kubalová, mkubalova7@gmail.com