Volám sa Tomáš Kytka, mám 35 rokov a pochádzam zo stredného Slovenska, z mesta Nová Baňa. Vyrastal som vo veriacej rodine ako jedno z troch detí. Dnes viem, že práve rodina, viera a modlitby mojich blízkych ma niesli aj v časoch, keď som ja sám kráčal úplne opačným smerom.

Po základnej škole som nastúpil na strednú hotelovú školu, kde som objavil svoj talent na varenie. Už počas štúdia som odišiel na zahraničnú prax do Talianska a po maturite som sa tam rozhodol zostať. Žil som tam viac ako šesť rokov, zdokonaľoval som sa v kuchyni aj v jazyku a navonok sa zdalo, že sa mi darí. No vo vnútri som sa postupne strácal.

Život v zahraničí ma zviedol na zlé chodníčky a padol som do závislosti na hazardných hrách a hracích automatoch. Spočiatku to vyzeralo nevinne, no čím ďalej, tým viac som prichádzal o seba, o pokoj, slobodu aj radosť. Táto závislosť mi brala dôstojnosť aj vzťahy.

🙏 Ako som spoznával Boha?

K viere som bol vedený odmalička vďaka rodine. Hoci som sa v určitom období svojho života Bohu vzďaľoval a kráčal úplne opačným smerom, dnes viem, že On ma nikdy neopustil. Modlitby mojich blízkych ma niesli aj v časoch, keď som si to neuvedomoval.

Keď som už nevládal ďalej a ocitol sa na dne, požiadal som o pomoc rodinu. Vtedy pri mne pevne stál môj brat, ktorý mi povedal o komunite Cenacolo. V tej chvíli som veľmi silno pocítil, že Boh na mňa nezabudol, že koná skrze ľudí a dáva mi ďalšiu šancu.

💬 Svedectvo

V roku 2020 som vstúpil do komunity Cenacolo a začala sa moja najväčšia životná premena. Nebola to ľahká cesta, bola to cesta sebazaprenia, ticha, modlitby, práce a jednoduchého života. No bola to cesta uzdravenia.

Pôsobil som v komunitách na Slovensku, v Taliansku aj Chorvátsku. Duchovne som rástol, učil som sa cudzie jazyky a najmä som sa znovu učil žiť. Z celého srdca som vďačný sestre Elvíre, ktorá komunitu Cenacolo založila, za jej odvahu, lásku a vieru v človeka. Bez jej „áno“ Bohu by som dnes nestál tam, kde stojím, a úprimne, možno by som tu už ani nebol.

Veľká vďaka patrí aj mojej rodine, ktorá ma nikdy neprestala milovať a neprestala sa za mňa modliť, ani keď som padal. Jedným z najsilnejších momentov môjho života bolo úprimné prosenie o odpustenie mojich rodičov a príbuzných. Vtedy som zažil hlboké uzdravenie srdca a pochopil som, že láska odpúšťa a uzdravuje.

🏡 Ako som prišiel do Edenu?

Po piatich rokoch v komunite Cenacolo som urobil ďalší krok a vyšiel späť do sveta. Už som však vedel, že nie som sám. Rozhodol som sa žiť s Bohom, a aby bol Boh centrom môjho života.

Pomocnú ruku mi podal otec Pavol, vďaka ktorému dnes pôsobím ako dobrovoľník v centre pre mládež v Bojničkách. Môžem povedať, že rok 2025 bol rokom môjho uzdravenia.

Práve v roku 2025 som vstúpil aj do spoločenstva Eden. Spoznal som lídra spoločenstva Martina, ktorý mal u nás prednášku. Úplne spontánne som ho oslovil a on ma pozval na komunitné stretko v Seredi. Dnes viem, že to nebola náhoda, ale Boží dotyk v správnom čase.

Dnes môžem s pokorou povedať, že som slobodný od závislosti, šťastný a vďačný človek. Robím to, čo ma napĺňa, pomáham druhým, pracujem s mládežou a slúžim. Verím, že je dôležité hovoriť svedectvá, pretože Boh je živý, Boh miluje každého a nikdy nás neopustí, ani vtedy, keď padneme na úplné dno. Ak môj príbeh pomôže aspoň jednému človeku, má zmysel.

✍🏻 Spracovala: Miška Kubalová, mkubalova7@gmail.com