

Michal Ďuračka
Člen Komunity Eden od r. 2019
- Členovia Komunity Eden
Michal Ďuračka
Člen Komunity Eden od r. 2019
Ahojte, volám sa Michal a je možné, že ste ma posledný čas nestretli. Mám 22, som originál Seredan a od roku 2023 študujem v Brne na Masarykovej univerzite informatiku a programovanie. Moja škola sa spája aj s mojou primárnou službou a vášňou. V komunite slúžim najmä ako technik a starám sa o to, aby stretká prebehli v poriadku, najlepšej kvalite, a mohli sme ísť príkladom v inováciách. Baví ma čítať a študovať nové veci, skúšať rôzne koníčky a športy. Medzi moje najväčšie záľuby a oblasti záujmu patrí hra na elektrickej gitare, filmy, hry a práca s drevom.
Som nápomocný, no neviem požiadať o pomoc. Ľahko sa nadchnem pre veľa vecí, no chýba mi vášeň. Rád spoznávam ľudí, no nemám chuť sa socializovať. Ak si ma chcete získať, neodmietnem dobré jedlo a pivko.
🙏 Ako som spoznával Boha a ako som prišiel do spoločenstva?
Vyrastal som v rodine, kde dôraz na vieru veľmi nebol. S mojím nastavením racionálneho človeka mi to ani príliš neimponovalo. Mal som krst aj prvé sväté prijímanie, po ktorom som asi 10x navštívil kostol, no tam to haslo. V roku 2018 som mal možnosť ísť na birmovku, moc sa mi nechcelo, no po prehováraní som si povedal, že to aspoň skúsim. Počas prípravy som vedel fakty, no nemal som presvedčenie. Bol som na všetkých stretkách, aj na Godzone tour, ale nijako to necvaklo. V období keď ma čakalo Testovanie 9, ktoré mohlo rozhodnúť o prijatí bez prijímačiek na hociktorú školu, začal ma Marek Čulaga pozývať na Kurz Filip. Láskavo som odmietal, pretože som sa potreboval sústrediť na školu, testovanie, prijímačky, a zároveň ma to nelákalo. Večer pred prijímačkami som sa rozhodol vyskúšať tohto Boha, a tak som mu moje výsledky zveril. Na druhý deň som všetky testy splnil a bol som automaticky prijatý na strednú školu. Naplnený eufóriou som si vykračoval po ulici s pocitom neporaziteľnosti. V ten deň mi však opäť zavolal Marek, či teda nejdem na víkendovku, a tak som bez rozmyslu, v pokore a vďačnosti súhlasil.
Na víkendovke boli rôzne témy, chvály a modlitby, pri ktorých ľudia plakali, prežívali rôzne dotyky a prejavy, no ja nič. Nebolo to to, čo prehováralo ku mne osobne. Po skončení večera som sa ocitol v kuchynke na maškrtení. Tam som mal možnosť sledovať ako sa animátori medzi sebou bavia, interagujú a videl som radosť, lásku, priateľstvá. V ten moment som si povedal: ,,To chcem aj ja! Čo pre to robia? Majú spoločenstvo a Boha. Do spoločenstva teda vstúpim a Boha budem spoznávať a hľadať.” A tak od 21.4.2019 som tu.
💬 Máš nejaké svedectvo na povzbudenie?
Ja osobne mám veľa svedectiev a utvrdení o tom, že mám stále viac a viac dôverovať Bohu a On ma všetkým prevedie. Napriek tomu mi to ale ide veľmi ťažko. Či už sa jedná o školu, možnosť vyskytnúť sa na vzácnych miestach alebo podporu vo veciach, pre ktoré sa rozhodnem. Najviac to pociťujem práve teraz (ako inak) na vysokej škole, kedy som mal v skúškovom január – február 2026 dôležitú skúšku, ktorá rozhodovala o mojom zotrvaní na škole. Počas semestra som sa poctivo pripravoval a mal som zo seba dobrý pocit, veď predsa to všetko viem, učil som sa, to dám. Keď však prišiel prvý termín skúšky všetko som napísal, potrápilo ma to, ale bolo to za mnou, no v tom: FAIL. Premohol ma strach a hnev na seba, ako som mohol pokaziť také veci. Keď prišiel posledný pokus, v predvečer skúšky ma schytila úplná panika. Triasol som sa, vyslabol som, nemohol som spať. Pochyboval som totiž o tom, či to celé zvládnem, čí to teraz nepokašlem. Modlil som sa po telefóne s kamarátkou a prosil o schopnosť dôverovať, že to celé dobre dopadne. Vedel som totiž, že Pán pre mňa chce dobre. Vedel som, že nie je v jeho úmysle ma sklamať. No miera, v ktorej som dôveroval viac svojim schopnostiam ako Jemu, nebola správne vyvážená. Na druhý deň som to napísal, odcestoval domov a pokračoval ešte na adoračnej omši, ale už vo vedomí, že ,,Pane ja viem, že tvoje úmysly sú správne, nech sa stane tvoja vôľa, ale stoj pri mne v každom prípade!”. V piatok, keď som šiel z fary domov som sa náhodou pozrel do mobilu a svietilo tam E. Najkrajšie E, ktoré som kedy videl. Bola to opäť situácia, kde sa mohla prehĺbiť moja viera a dôvera a dopadlo to dobre.
✍🏻 Spracovala: Miška Kubalová, mkubalova7@gmail.com
