Bolo to v januári 2011. Zima, ticho, malé dedinské prostredie Bojničiek neďaleko Serede. A uprostred toho všetkého partia mladých ľudí s jednou veľkou túžbou – prinášať Ježiša mladým v našej farnosti. Nemali sme žiadny veľký plán, žiadny prepracovaný program ani skúsenosti. Mali sme len nadšenie, vieru a srdce, ktoré horí pre Krista. A práve to stačilo.
Víkendovka bola určená pre birmovancov – pre tých, ktorí chceli niečo viac ako len „pripraviť sa na sviatosť“. Chceli prehĺbiť svoju vieru, zažiť spoločenstvo, zistiť, že Boh nie je len teória z náboženstva, ale živá osoba, ktorá mení život. A tak sme sa na tri dni zatiahli do Bojničiek – s gitarou, hrncom čaju, pár hrami a veľkou túžbou byť spolu.
Neboli sme ešte organizovaní. Nepoznali sme štruktúry, témy, tímy. Ale poznali sme Ježiša. A o tom sme chceli hovoriť.
Hovorili sme o viere, o modlitbe, o živote. Zdieľali sme svoje príbehy, svoje pády aj nové začiatky. Spievali sme, smiali sa, modlili sa – a niekedy len tak mlčali. Bolo to jednoduché, ale skutočné. V tých chvíľach sme zažívali niečo, čo sme si vtedy ešte nevedeli pomenovať – blízkosť spoločenstva.
Mnohí mladí tam po prvýkrát zakúsili, že kresťanstvo nie je len povinnosť, ale radosť. Že viera sa dá žiť spolu, že sa dá zdieľať a že Boh sa dá cítiť v jednoduchosti priateľstva.
Dnes, keď sa obzrieme späť, vidíme, že to bola iskra. Tam sa zrodilo niečo, čo neskôr dostalo meno spoločenstvo Youth – a ešte neskôr komunita Eden.
Vtedy sme ešte netušili, kam nás to všetko povedie. Ale práve v tých malých, nenápadných začiatkoch sa rodilo to, čo dnes tvorí živé srdce našej komunity – túžba prinášať Krista, budovať vzťahy a byť Cirkvou, ktorá žije.
Bojničky 2011 boli viac ako len víkendovka. Boli to naše začiatky – prvé „áno“ Bohu, ktorý si nás pozval do niečoho, čo presahuje nás samých.
