…niekedy sa aj my kresťania správame viac ako tí, ktorí vlastnia, než tí, ktorí spravujú. Výsledkom toho je potom kresťan, ktorý žije pre dnešok, ale zabudol, že zo svojho správcovstva bude vydávať počet. Tu sa odkryjú karty srdca a zrazu bude vidieť, či sme spravovali veci pre vlastný komfort a pohodlie alebo preto, aby sme oslávili Otca…

V Božom slove sa píše: „Čo máš, čo by si nebol dostal? Keď si teda dostal, prečo sa chváliš, ako by si nebol dostal?“ (1Kor 4:7) Niekedy sa nám môže stať, že zabudneme na to, že všetko, čo máme, je darom od Otca. On nám zveruje hmotné aj nehmotné dobrá a požehnania. Vytvára príležitosti, podmienky, možnosti, dáva nám silu, schopnosti, talenty a veľa, veľa iného. Niekedy môžeme nadobudnúť pocit, že sme sa vypracovali sami alebo že sme to dokázali, pretože sme makali a makali. Áno. Nepochybne je potrebná aj naša obeť, disciplína, rast a práca. To tým nechcem spochybňovať. Nezabudnime ale, kto nás utvoril so všetkým potrebným „vybavením“ a určil nám čas, miesto a podmienky pre náš život tak, aby toto všetko bolo možné.

Otec je darca a tvorca. Nám je daná slobodná vôľa vybrať si. Môžeme sa svojím správnym výberom rozhodnúť prevziať zodpovednosť za tieto príležitosti a spravovať veci správne tak, aby prinášali ovocie, rástli a zase naspäť oslavovali Otca. Veľakrát sa nám stane, že keď sa nám začne dariť, akosi zabudneme spätne osláviť Otca. Napríklad niekto dostal talent spievať, tvrdo drie, v tom procese sa dokonca modlí, aby mu Otec pomáhal na tejto ceste, a keď sa mu o pár rokov zadarí, zrazu všetky peniaze idú len na pohodlie, luxus a na „seba“. Už zabúda, od koho ten talent je a komu má vzdať slávu. Všetko, čo robíme, máme alebo dosiahneme, má osláviť Otca. „Či teda jete, alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu.“ (1Kor 10:31) Iba vtedy sa v tom všetkom nestratíme a neprerastie nám to cez hlavu.

Znamená to, že žijem svoj život tak, aby raz, keď budem na konci svojich dní stáť pred súdnou stolicou, nado mnou zazneli slová: „Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho Pána!” (Mt 25:23) Každý z nás je povolaný spravovať to, čo nám bolo zverené a prinášať tak ovocie, ktoré oslávi Otca. (Jn 15)

V internej komunitnej publikácii sa podrobnejšie pozrieme aj na konkrétne oblasti správcovstva.