…služba totiž nie je o tom, čo robíš, ale o tom, koho nesieš. Je o tom, koho reprezentuješ a prinášaš do akejkoľvek oblasti, práce alebo činnosti…

Naša posledná základná hodnota sa týka služby. Tá je neoddeliteľnou súčasťou každého kresťana.

Veľmi často sa stretávame aj u kresťanov s mentalitou, že sa rozdeľujeme na tých, ktorí slúžia, a na tých, ktorí neslúžia. To spôsobuje, že ľudia, ktorí majú konkrétne zverenú nejakú zodpovednosť alebo oblasť, sa cítia zapojení a “užitoční” pre Božie kráľovstvo. A ostatní, čo nemajú nič zverené, sa cítia, že nie sú prospešní pre Božie kráľovstvo. To je klamstvo! Každý, kto odovzdal život Ježišovi, je povolaný do služby. Služba totiž nie je o tom, čo robíš, ale o tom, koho nesieš. Je o tom, koho reprezentuješ a prinášaš do akejkoľvek oblasti, práce alebo činnosti.

Ak tvoja identita je, že si Boží syn/dcéra a si plný/á Ducha Svätého, tak kamkoľvek ideš a čokoľvek robíš, prinášaš tam Božie kráľovstvo. Jeho princípy, Jeho prítomnosť. Služba teda nie je len to, čo robím pre cirkev, komunitu a podobne. Služba je aj to, ako pracujem, študujem, vychovávam svoje deti, trávim voľný čas… Ak si plný/á Jeho, skrze toto všetko sa uvoľňuje On sám. V tom, ako niesť Jeho prítomnosť a byť plný Ducha, ti môže pomôcť aj Plán rastu členov Komunity Eden.

Prečo je dôležité, aby naša služba vychádzala zo vzťahu s Ježišom?

Veľmi dobrá ilustrácia pre službu je manželstvo. To, že slúžim Klárke ako svojej manželke, nie je zakorenené v tom, že mám povinnosť alebo zodpovednosť slúžiť jej. To, že jej môžem slúžiť, je pre mňa, ako jej manžela privilégium, výsada a pocta. Moja túžba slúžiť jej vyviera z toho, že ju milujem celým svojím srdcom, mysľou a telom. Služba má korene vo vzťahu a úplnej odovzdanosti. Neslúžim jej, pretože chcem, aby ma milovala viac. Ani preto, aby som spravil dojem na ňu alebo na ľudí okolo nás, a neslúžim jej ani preto, aby som sa cítil užitočný v našom manželstve. Jednoducho ju milujem so všetkým, ako len najlepšie viem, celý som sa jej odovzdal, nič neskrývam a v tomto leveli odovzdanosti, v takomto leveli vzťahu nevieš neslúžiť. Služba je jednoducho prirodzená reakcia na túto lásku a vzťah. Prosím, nechápte ma zle. Nechcem tým povedať, že služba je o niečom len emočnom a pocitovom.

Chcem tým povedať, že služba je o úplnom odovzdaní sa. Služba Otcovi znamená dať všetko. Úplne sa odovzdať. Znamená to zomrieť sám sebe. Zomrieť tomu ja, moje, o mne, pre mňa a narodiť sa z Boha. Už nepatrím sebe, ale som celý Kristov. Tento level vydanosti spôsobuje, že si tak pohnutý/á a zjednotený/á s osobou, ktorej sa odovzdáš, že slúžiť je pre teba prirodzené.

“Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa.” (List Galaťanom 2:20)

“A vôbec, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Pre neho som všetko ostatné stratil a pokladám to za odpad, aby som získal Krista.” (List Filipanom 3:8)

Čo ale, ak sa mi nechce slúžiť?

Čo ak moje pocity diktujú niečo iné? V tomto prípade si potrebujeme znovu pýtať úplné zjednotenie s Otcom. Zažívať vzťah s Ním. Pocity sú skvelé a vo vzťahoch dôležité, ale nech nie sú naším pánom. Ak sa moja manželka zobudí o pol tretej ráno a niečo ju bolí, som okamžite hore, aby som jej pomohol, slúžil… čokoľvek. Neprebieha vo mne vnútorný boj, či sa mi chce alebo nechce vstať z postele. Jednoducho som jej plne vydaný aj v momente, keď by pocity chceli diktovať, že sa mi chce spať. Pocity idú bokom. Je to preto, že som pohnutý vzťahom a láskou. To znamená, že keď mám v sebe pocity, “chce sa mi slúžiť alebo nechce?”, kľúčom nie je nájsť odpoveď, či idem alebo nejdem, kľúčové je nájsť dôvod, prečo sú vo mne tieto otázky. A za tie roky, čo slúžim, vždy keď som prechádzal podobným obdobím, bolo to len preto, že moje srdce sa vzdialilo od Božieho srdca. Naša služba je teda len odpoveďou na Jeho lásku.

Ak je tvojou službou to, že si spevák v chválovom tíme, mamička na materskej, predavač alebo podnikateľ, vždy je to o zjednotení sa s Otcom. Čím viac sme s ním v jednote, tým viac nám horí srdce a toto srdce prinášame do činností, ktoré robíme. Tak prinášame Jeho kráľovstvo, Jeho princípy a hodnoty, Jeho srdce do tohto sveta. Vtedy automaticky stojíme na základe, ktorý nám zrazu diktuje, čo a kedy povedať, urobiť, ako sa zachovať… Je to v našom vnútri.

Služba a identita

Naša hodnota, identita ani pocit užitočnosti nie je v tom, že niečo robím. Naša hodnota vyplýva z toho, že máme hlboký a intímny vzťah s Otcom (vraciame sa teda opäť k prvej, najdôležitejšej hodnote). Pretože len v Ňom spoznávame, akí sme vzácni a čo všetko sa v priateľstve s Ním dá!

V Komunite Eden veríme, že služba je životný štýl. Nie naša činnosť. Každý z nás je povolaný do služby v Božom kráľovstve. Podstata tejto služby je v jednej jedinej veci – niesť Jeho prítomnosť. Ak nesiem Božiu prítomnosť, čokoľvek robím, Božia moc sa uvoľňuje. Či sa rozprávam s kolegom v práci, vediem chvály, usmejem sa na niekoho a pod.

Služba apoštolov spočívala aj v konkrétnych úlohách a rolách ako kázanie slova alebo modlitby za ľudí. Vidíme ale, že Peter len šiel a jeho tieň uzdravoval. (Sk 5:15) Ježiš nás pozval do kráčania v Božej moci a moc je zo stretnutia, nie z poverenia alebo činnosti. Apoštoli dostali poverenie v dvadsiatej ôsmej kapitole Evanjelia podľa sv. Matúša, aby išli a hlásali evanjelium, uzdravovali chorých, kriesili mŕtvych… Skutočná podstata a moc v službe bola ale uvoľnená až v Skutkoch v druhej kapitole, keď boli naplnení Duchom Svätým. Poverenie a naplnenie je rozdiel. Preto aj neskôr v šiestej kapitole Skutkov apoštolov, keď vyberali, kto bude obsluhovať pri stoloch, nevyberali podľa toho, kto mal najlepšie schopnosti, dary alebo vedomosti o obsluhovaní, ale vyberali podľa toho, kto bol plný Ducha Svätého.

Služba je o kráčaní v Duchu a o uvoľňovaní Jeho prítomnosti skrze čokoľvek, čo robím, alebo jednoducho cez to, že vojdem do miestnosti. Preto v Edene veríme, že neexistuje väčšia služba alebo menšia služba. Existuje len služba v Duchu alebo služba v tele. V Duchu znamená, že som naplnený Božím Duchom, a teda môj život nesie ovocie opísané v Božom slove, napríklad v Liste Galaťanom.

A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky,  závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, ktorí robia také veci, nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon. Tí, čo patria Ježišovi Kristovi, ukrižovali svoje telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme! Nehľadajme márnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému! (Gal 5:19-26)

Biblia jasne hovorí, že nás spoznajú po ovocí, nie po pomazaní alebo daroch. Slúžime Božou milosťou, žijeme a sme na ňu odkázaní každý jeden deň (Nár 3:22). Čokoľvek robíme, robíme ako Pánovi. (Kol 3:23) Ak slúžime v tele, stále môžeme robiť veľmi dobré veci, ale akosi po čase prestávame vidieť Božiu moc. Prestávame vidieť zmysel a naplnenie z toho, čo robíme. Sme často v strachoch a otázkach. Nezažívame život a chladneme. Po čase sme unavení a vyhorení.

Práve preto máme túto hodnotu. Naša služba nie je náš cieľ. Náš cieľ je osobný vzťah s Otcom. Ak tento vzťah zdravo a pravidelne budujem, vždy ma to pohne smerom k zdravej službe. Ako budovať svoj pravidelný vzťah s Otcom si rozoberieme v kapitole Plán rastu a rozvoja členov Komunity Eden.

Chcem slúžiť priamo v komunite, ale neviem ako…

Často sa stretávam s touto otázkou. „Ako sa môžem viac zapojiť do služby aj tu v komunite?“ Možností je viacero. V komunite máme viacero služieb, ktoré už roky fungujú, a určite sa niečo nájde. Zároveň je tu priestor vytvoriť nové služby. To, čo chcem ale zdôrazniť, je, že to, čo je pre nás mimoriadne dôležité, nie je, akú službu budeš robiť, ale to, v akom stave bude tvoje srdce. Do služby v komunite hľadáme ľudí, ktorí majú tri základné predpoklady. Srdce, ktoré je ochotné sa učiť, srdce, ktoré vie byť podriadené, a srdce, ktoré je vydané Otcovi.