Vždy uctievame a chránime to, čo je pre nás to najdôležitejšie. To, čo určuje našu hodnotu, to, vďaka čomu sa cítime silní. Po čase sa vždy začneme podobať na to, čo uctievame…

Slovo chvála bolo v našej komunite skloňované veľmi často ešte v dobách, keď sme boli Spoločenstvom Youth. Pravdou je, že dnes chvále rozumieme o niečo viac ako vtedy. V tom čase pre nás chvála znamenala skôr štýl alebo spôsob modlitby sprevádzaný hudbou.

Dnes už vieme, že chvála je omnoho viac. Chvála je spôsob života – životný štýl. Je to hlboké vnútorné uvedomenie si toho, že všetko, čo robím, robím pred Otcom a robím to tak, aby Ho to oslávilo. Z toho vyplýva, že chvála môže byť to, ako pracujem v práci, vychovávam svoje deti, idem po ulici, reagujem na rôzne podnety a situácie, ale taktiež stále môžeme povedať, že chvála je aj spôsob modlitby, keď sa stretneme spolu ako komunita a vyvýšime Otca.

Osobne som najviac porozumel, čo znamená chvála, v manželstve. Čo znamená, že si ctím svoju manželku? Že jej raz alebo dvakrát do týždňa hodinku spievam, aká je úžasná?! Vôbec nie! Aj keď, samozrejme, je v poriadku zložiť jej pieseň a zaspievať jej ju. To ale, že si ju uctím, nie je o tom, že jej zaspievam. Je to o tom, že som jej úplne vydaný a verný. Zomrel som sám sebe. Už to nie je len o mne. Je to o nás. Ja som tu, aby som ju miloval a aby som jej slúžil. Aby som robil to, čo potešuje jej srdce. Nerobím to z povinnosti, ale zo vzťahu. Samozrejme, Boh je na prvom mieste. Túto jednoduchú ilustráciu chcem len použiť ako príklad toho, aby sme uchopili, čo znamená uctievanie.

Uctievanie znamená odovzdať sa, byť úplne vydaný. A z tohto vydaného srdca robíme všetko. Pri každej jednej činnosti som vydaný Otcovi. Či pracujem, modlím sa, spievam, rozprávam sa s deťmi alebo s poštárom… Som vydaný Ježišovi a podriadený Jeho hodnotám a princípom.

Chvála ako forma modlitby:

Skvelá definícia, aj keď možno trošku odbornejšia, sa nachádza v Katechizme katolíckej cirkvi. Píše sa tam: Chvála je forma modlitby, ktorá najbezprostrednejšie uznáva, že Boh je Boh. Ospevuje ho pre neho samého, oslavuje ho pre to, že ON JE, ešte viac než za to, čo koná. Chvála je účasťou na blaženosti čistých sŕdc, ktoré milujú Boha vo viere skôr, akoby ho videli v sláve. Prostredníctvom chvály sa Duch Svätý spája s naším duchom, aby dosviedčal, že sme Božie deti, vydáva svedectvo v prospech jednorodeného Syna, v ktorom sme adoptovaní za synov a skrze ktorého oslavujeme Otca. Chvála spája ostatné formy modlitby a povznáša ich k tomu, ktorý je ich prameňom a cieľom – k jedinému Bohu Otcovi, „od ktorého je všetko a my sme pre neho” (1Kor 8,6). (KKC 2639)

Každý jeden deň je dňom, keď môžeme vyvýšiť Otca. Skrze svoje pery, skutky, rozhodnutia, štedrosť, ochotu, jednoducho skrze čokoľvek. Pieseň môže byť chválou, ale chvála je omnoho viac ako pieseň. Nezabúdajme na to. Vždy, keď si uvedomím, kým pre mňa Boh Otec je, vedie ma to k premene a ku chvále. Všetka tá vďačnosť z toho, že je pri mne, že mi dal život, priateľov, rodinu, možnosti, príležitosti, schopnosti, otvorené nebo a večný život… To celé ma vedie do vďačnosti a do chvály.

Práve preto máme chválu ako jednu z našich hlavných hodnôt, a to práve v kontexte uvedomenia si toho, kým Boh pre nás je. Reakciou na to je následne chvála. V našej komunite sa práve preto veľmi radi spolu stretávame a modlíme sa nahlas, spievame spolu piesne. Chvály ako stretnutie sú teda stretnutím ľudí, ktorí si túto pravdu uvedomujú a chcú ju spoločne zdieľať.