Vždy keď zaškatuľkujeme Boha v tom, čo podľa nás môže alebo nemôže urobiť, jediný, kto je v škatuľke, sme my sami. Neohraničujme Ho!

Jednou z našich základných hodnôt je práve to, že veríme v nadprirodzené Božie zásahy. Veríme, že znamenia, divy a zázraky sa nediali len v dávnych časoch, ale že sa dejú aj dnes. Božie slovo to jasne hovorí: „Tých, čo veria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať démonov a hovoriť novými jazykmi. Budú brať do rúk hadov, a keď aj niečo smrtonosné vypijú, neublíži im to. Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú.“ (Mk 16:17-18)

Nemáme žiaden patent na to, ako tieto veci fungujú, ani si za tieto veci nikdy nepripisujeme žiaden kredit. To, čo chceme v tomto bode zdôrazniť, je, že nie sme odkázaní len na prirodzené riešenia a možnosti v našom živote. Nestrácame vieru a nádej, ak zázrak neprichádza, ale zároveň sa oň nebojíme prosiť. „Doteraz ste v mojom mene o nič neprosili. Proste teda a dostanete, aby vaša radosť bola úplná!“ (Jn 16:24) Ak veríme, že Boh je náš dobrý Otec, veríme aj tomu, že je Jeho túžbou nás žehnať. „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia!“ (Mt 7:11)

Áno, môžu tu byť aj rôzne prekážky v tom, že nezažívame prielom a požehnanie. Ak budete niečo podobné vnímať, môžeme sa na to spolu pozrieť. Tu už je dôležité prejsť každý prípad individuálne. Základom našej mentality ale naďalej zostáva veriť v Jeho nadprirodzené konanie.

Za uplynulé roky sme zažili uzdravené vzťahy, kolená, srdcia, zopár ľudí, ktorí mali ráno ísť na operačný stôl a zrazu nemuseli, nadprirodzené finančné zaopatrenia a prielomy, obrátenia členov rodiny a priateľov, bolo toho veľmi veľa. Práve vďaka tomu, že v komunite máme túto základnú hodnotu, môžeme prehlásiť, že sme už skúsili a presvedčili sme sa, aký dobrý je Pán! (Ž 34:9)