Niektoré víkendy sú jednoducho iné ako ostatné. Napríklad tie, keď sa máčaš v rieke, utekáš do kopca z posledných síl alebo naslepo hľadáš pohár vody po lúke. A presne taký bol aj ten náš posledný!
Zbalili sme staré tepláky, trochu občerstvenia a veľa očakávania – a vyrazili sme na víkendovku. V Kostolnej-Záriečí sa stretla partia mladých s túžbou trochu si oddýchnuť, načerpať nové sily a hlavne budovať vzťahy medzi sebou. Po úvodnej kávičke a obede sme sa rovno vrhli do zážitkovej aktivity, ktorá nás nielen povodila po dedine a okolitých lúkach, ale nás aj spojila v tíme a postavila pred nečakané situácie. Pohyb, tímová stratégia a zdravá súťaživosť otvorili dvere našim vzťahom a spolupráci.
Nasledovalo zhodnotenie aktivity a spoločná večera. Potom sme sa presunuli do kaplnky, kde sme mali spoločnú modlitbu chvál. Práve v tomto čase modlitby sme si pripomenuli to najpodstatnejšie – že našu jednotu netvorí len to, že máme dobrý čas, aktivity a zážitky. V Edene veríme, že práve meno Ježiš nás zjednocuje na tej najhlbšej úrovni. On je ten, ktorý nás spája a zároveň nás učí, čo znamená skutočná jednota. On je podstatou nášho stretávania sa Tento čas modlitby bol výnimočným a mimoriadne silným záverom sobotného dňa.
Po chválach niektorí zostali v tichu kaplnky, iní mali skvelý čas v rozhovoroch a ďalší si zahrali spoločenské hry. Áno, boli sme hore až do rána. Niektorí sa dokonca rozhodli ísť sledovať východ slnka.
V nedeľu – na Kvetnú nedeľu – sme spolu vyrazili do dediny na svätú omšu. Po nej nasledovalo záverečné slovo, v ktorom Martin hovoril o tom, prečo je spoločenstvo také dôležité pre náš život. Nie ako nejaký doplnok, ale ako niečo, čo dáva nášmu životu úplne iný rozmer.
Hovorili sme o tom, že ako kresťania sme povolaní žiť úplne inú kultúru než tú, ktorú nám ponúka svet. Nejde len o to povedať „nie“ hriechu. Dôležitejšie je povedať „áno“ Ježišovi – rozhodnúť sa pre život podľa Neho, prijať Jeho štýl, rytmus a hodnoty. Vytvárať komunitu, kde ľudia môžu zakúsiť a spoznať úplne nový spôsob bytia – taký, aký vidíme u samotného Ježiša.
Hovorili sme aj o pojme „Ježišovo jarmo“. Môže to znieť ako niečo ťaživé, no v skutočnosti ide o spôsob života. V židovskej tradícii označovalo „jarmo“ spôsob, akým konkrétny rabín vykladal Tóru – teda ako žiť, ako sa rozhodovať, ako byť človekom v tomto svete. A Ježiš hovorí, že Jeho jarmo je príjemné a Jeho bremeno ľahké – nie preto, že by od nás nič nechcel, ale preto, že nás učí žiť správne, zdravo a zmysluplne.
Aby sme si túto myšlienku lepšie priblížili, pripravili sme si aktivitu s Da Vinciho mostom. Najprv ho mal postaviť jednotlivec – len sám, z niekoľkých palíc. Rýchlo prišlo sklamanie a frustrácia. Bez pomoci, bez návodu a bez kontextu to bolo jednoducho priveľa.
Potom to skúsila skupina. Viac hláv, viac rúk, viac nápadov. Niečo sa im síce podarilo, ale stálo ich to veľa energie a najmä času. Výsledok? Most, ktorý síce stál, no nebol veľmi bezpečný – a jeho postavenie si vyžiadalo veľké úsilie.
Nakoniec prišla tretia skupina – tá, ktorá dostala návod. Spolupráca, priateľstvo, spoločný cieľ – ale tentoraz už s niečím viac ako len vlastnými nápadmi. Rovnaké podmienky, rovnaký materiál, no s jasným usmernením. A výsledok? Most stál do niekoľkých minút.
Predstavme si, že tento most je obrazom nášho života. Ako ho prežiť dobre? Ako ho zvládnuť tak, aby mal zmysel a smer?
Môžeme to skúšať sami – štýlom pokus–omyl. Učíme sa za pochodu, padáme, vstávame, často frustrovaní, lebo nevieme presne, kam smerujeme.
Druhou možnosťou je žiť život spolu s druhými – čo je určite lepšie ako byť na všetko sám. Viac múdrosti, viac podpory. Pomáhame si, zdieľame skúsenosti, hľadáme cestu. No aj ako skupina sme často odkázaní len na „ten najlepší nápad“, ktorý práve niekoho napadne – ako žiť, čo robiť, čomu sa vyhnúť. Ale stále nám chýba niečo zásadné – pevný referenčný bod. Niečo, o čo sa môžeme oprieť nielen ako jednotlivci, ale aj ako skupina, alebo komunita.
A práve tu prichádza tretia možnosť – žiť spolu ako komunita, no nie len podľa vlastných predstáv. Rovnako ako pri stavbe mosta podľa návodu, aj my môžeme budovať svoj život podľa toho, čo hovorí Ježiš. Žiť podľa Jeho jarma. Veríme, že Ježiš nám daroval toto jarmo – spôsob, ako žiť a ako byť človekom v tomto svete. Nie ako záťaž, ale ako pozvanie do života, ktorý naozaj stojí za to. Do života s pevným základom, jasným smerovaním, vedúceho k skutočnému naplneniu a radosti.
Keď ako spoločenstvo žijeme podľa Jeho cesty, stávame sa miestom, kde ľudia môžu nielen zakúsiť prijatie a blízkosť, ale aj spoznať samotného Krista. A práve to je náš cieľ – nechceme byť len „spolu“, chceme byť „spolu s Ním“.
Neodnášame si len nové zážitky, ale aj hlboké uvedomenie, že spoločenstvo je dar – dar, ktorý si zaslúži byť chránený, pestovaný a žitý každý jeden deň.
