Po zime prišla jar – a s ňou ďalšia víkendovka pre našich birmovancov. Stretli sme sa opäť v podobnom duchu ako predtým – s túžbou byť spolu, zdieľať sa, modliť sa a hovoriť o tom, kým pre nás Ježiš je. V našej farnosti sa vtedy začínalo rodiť niečo nové – partia mladých, ktorí chceli svoju vieru nielen preberať, ale aj žiť.
Mnohým sa predchádzajúce víkendovky tak zapáčili, že chceli prísť znova. A tí, ktorí ešte neboli, zatúžili to zažiť tiež – pretože počuli od kamarátov, aké to bolo silné, veselé a živé. Tak sa zrodila ďalšia skupina mladých, ktorá chcela byť súčasťou toho, čo Boh medzi nami začal robiť.
Počas týchto dní sme spolu veľa rozprávali, smiali sa, spievali, modlili, zdieľali svoje životy aj vieru. Bolo to radosťou nabité spoločenstvo – prirodzené, priateľské, plné energie a nadšenia.
K programu pribudli aj modlitby chvál, ktoré sa postupne stávali súčasťou našich stretnutí aj v kostole. Piesne, modlitby a hudba vytvárali priestor, v ktorom sme sa učili otvárať srdcia Bohu. A bolo krásne vidieť, ako sa mladí nechávajú viesť radosťou, spevom a modlitbou.
Na túto marcovú víkendovku spomíname ako na čas jari – nielen v prírode, ale aj v nás. Mnohé veci sa začali prebúdzať: priateľstvá, túžba po službe, nová odvaha a viera, že Boh chce konať aj v našej farnosti. Boli to dni plné života, smiechu a radosti z toho, že môžeme byť spolu a že v strede toho všetkého je On.
